Ja tieto fínske kriminálky milujem, a je jedno či sú v knižnej alebo filmovej podobe. Timo Harjunpää je policajt v najlepších rokoch, má ženu Elisu a dve dcéry - Emmi a Pauliinu. Emmi mal po jednom koncerte vyzdvyhnúť, ale nestihol to, a uvidí ju až brutálne zavraždenú. Vrah sa síce do väzenia dostane, ale Timovi to stále neda spávať. Dej sa posunie o 2 roky dopredu. Žena mu to stále neopustila, ale s Pauliinou má dobrý vzťah. V práci riešia prípad ktorý spočiatku vyzerá ako sebevražda (skok pod metro). Keď sa však k tomu pridá ďalší prípad so svedkami, policajnému oddeleniu je jasné že majú čo dočinenia s vrahom - pahan pappi (v preklade kňaz zla). S vrahom ktorý si svoju minulosť prenáša do súčasnosti a ktorý sa zoznámi s Elisou. Film je natočený podľa rovnomennej knihy zo série detektívok v hl. úlohe s Harjunpää od Matti Yrjänä Joensuu (spoluator do slovenčiny preloženej kriminálky Čierne rozlúčky). Hudba: Fireal: The Imperia; Amorphis: Perkele; Perfect Chaos: Wake the sleeping world a Godmode. Anglický názov: Priest of Evil. Režisér Olli Saarela si zvolil zaujímavý námet, jeho predchádzajúce filmy boli dráma, rodinný a vojnový. Ale zvládol to na jedničku, dej plynie bez slabšieho okamihu, občas sa pretnú viaceré časové úseky, všetko do seba krásne zapadne a Peter Franzén je tuším film od filmu lepší.